Ostrovany ležia v šarišskom podolí na terase rieky Torysa v blízkosti okresného mesta Sabinov. Je to archeologická lokalita európskeho významu.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1248 ako časť panstva hradu Šariš. Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom a ovocinárstvom. Od roku 1399 sa obec stala zemianskym majetkom, keď kráľ Žigmund daroval obec Petrovi zo Stretavy. Ostrovany vlastnili jeho potomkovia ešte aj v prvej polovici 16. storočia. V druhej polovici tohto storočia boli vlastníkmi obce najmä zemania z Bertotoviec, Kalnišťa a Šemše. Poslednými zemanmi boli Bánóovci, ktorí okrem pozemkov vlastnili aj kaštieľ v rokokovom slohu z polovice 18. storočia a kuriálny dom (kúria). Kaštieľ bol upravovaný v prvej tretine 19. storočia.
Zaujímavosťou je aj dendrologický park (10 ha) so vzácnymi drevinami založený touto rodinou v roku 1858, ktorý je tiež zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Táto kultúrna pamiatka bola v rámci reštitúcií (ako aj ostatný majetok) roku 1993 vrátená pôvodným majiteľom a v súčasnosti je značne zanedbaná. Chotár obce bol nepretržite osídlený od obdobia neolitu, o čom svedčia archeologické nálezy z tejto doby a nálezy z eneolitu, bronzovej a hallštattskej doby, kniežacie hroby z rímskej doby a slovanské sídliskové nálezy.
Dominantnou stavbou dediny je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v románskom slohu už po založení obce.
Neskôr v roku 1530 nadobudol aj prvky renesančnej stavby a v roku 1741 aj niektoré barokové znaky kostola. Po požiari v roku 1851 sa výrazne zmenila veža (do takého tvaru, aký je v súčasnej dobe) a kostol dostal aj klasicistické prvky. Dostavba s rozšírením niektorých častí sa udiala v roku 1992. V roku 1920 bol pri kostole postavený pomník venovaný padlým občanom - vojakom v prvej svetovej vojne.
Štefan Berdis, Štefan Cehelský, Štefan Dužda, Jozef Jaco-Pintek, Ján Jaco, Štefan Katriňák, Ján Katriňák, Štefan Magda, Andrej Novotný, Ján Andrejkovič, Jozef Poráč, Ján Roba, Ján Roháľ, Vincent Spišák Andrej Tomko.
Kostol je zasvätený dvom svätcom - Kozmovi a Damiánovi. Patróni obce a kostola majú sviatok 26. septembra. V Budapešti v múzeu umeleckých predmetov Szépmüvészeti sa nachádza gotická socha Panny Márie z čias okolo r. 1480 z rímskokatolíckeho kostola z obce.
Medzi chotárom obce Ostrovany a Ražňany tečie na vodu dosť bohatý potok „Chotár“. Na ostrovianskom chotári priberá vodu zo studne „Pro lipkách“ a na strednom svojom toku ešte z dvoch prameňov. Vyviera na ražňanskom chotári. V roku 1909 podľa toho potoka dostali meno Ostrovjany (Osztropataka = Ostrovpataka) maďarské meno Osztópataka (Ostópataka). Osztó = deliaci, patak = potok Ţ „deliaci potok“.
Obec Ostrovany mala počas svojho vývoja viacero názvov:
1248 Osztropotoka, 1786 Osstrawjani, 1399 Ostropotak, 1920 Ostrovany, 1773 Ostrowjany, 1927 Ostroviany, 1948 Ostrovany – ostroviansky, Ostrovanec -ianka.
Obec je archeologickým náležisťom európskeho významu. Zaujímavosťou je, že v našej lokalite žili Vandali. Bol to germánsky kmeň, ktorý sídlil od konca 2. stor. n. l. aj na východnom Slovensku (Zemplín, Cejkov, Ostrovany). Začiatkom 5. stor. n. l. prenikli na rímske územie. Roku 534 boli presídlení do oblastí Byzantskej ríše, splynuli s ostatným obyvateľstvom a prestali existovať ako samostatný kmeň.
6. septembra 1939 o 8 hod. a 5 min. preletelo nad Ostrovianami poľské lietadlo hornokrýdly jednoplošník s trojčlennou posádkou s poľským označením. Lietadlo bolo zostrelené slovenským strelcom a začalo horieť už v povetrí. Spadlo blízko stodoly ostrovianskeho veľkostatkára.
13.8.2000 štyridsať minútová prietrž mračien spôsobila škodu na obecnom majetku vo výške stotisíc korún. Strhlo 50 metrov obecného kanálu, bola podmytá obecná komunikácia o dĺžke 600 metrov a 200 metrov štátnej cesty a zatopila pivnice rodinných domov a zničila základy jednej prístavby k rodinnému domu.
